Zda sa mi, ze trocha pleties 2 veci dokopy.

1. robit to, na co mam vlohy, to v com som naozaj dobry, to co ma naplna a robil by som to kludne zadarmo

2. sloboda v praci (t.j. ked uz aj nerobim vyslovene to "na co som sa narodil", resp. na co mam najlepsie predpoklady) - hladam si nejake svetle miesta, snazim sa najst pozitiva, nejako sa na to pozeram s naruzovkastymi okuliarmi (= nekopem jamu, podielam sa na vystavbe super kanalizacneho systemu )


Nerad by som tieto dve veci mixoval. Mal som namysli skor tu 1. moznost. Teda ziadne kompromisy v praci ktoru teraz robim (ktora sice aj ked ma az tak nebavi, vzdy si v nej mozem daco ruzove prikreslit a bude sa mi na to lepsie pozerat). Nekompromisne znamena zdvihnut sa a robit nieco uplne ine, prave to "moje".
Nieco ako hovoril Tomas o tom tipkovi co robil manazera ci co a potom sa na to vybodol a siel robit sprievodcu do lesov :). Presne toto mam na mysli, ze to proste nie kazdy ci uz moze alebo dokaze spravit.

----
Co sa tyka mna, som na tom momentalne asi podobne ako ty. Teda nieco zhruba okolo toho 2. bodu. Tiez si prikraslujem, no pomaly ma to prestava bavit a mam take obdobia ked ma to vyslovene trapi.

A ano, mam strach alebo co vystupit z mojej komfortnej zony a skusit zariskovat daky projekt. Najhorsie je to, ze netusim co by to malo/mohlo byt. Na prednaske som sa dozvedel, ze treba experimentovat. Experiment = nieco s nejasnym vysledkom, nieco nezname z ktoreho zas neviem preco ale ide "strach".

Kazdy pohar sa ale raz preleje... tak mozno raz budem dalsi "pribeh" na Tomasovej prednaske :D.