Vynikajúci a som rada, že som spoznala p. Hajzlera osobne - nielen vo virtuálnom svete prostredníctvom facebooku.
Ďakujem veľmi pekne

Skvelá otázka :-) hneď človeka provokuje zareagovať :-)
Pamätám si ako som na brigáde na strednej škole pracovala v tlačiarňach za pásom. A bola to zábavná robota, tie 3 týždne čo som tam robila som v tom videla veľké čaro, predstavovala som si ako už poobede ľudia čítajú noviny, ktoré som ja vybrala zo stroja a ukladala na palety a bola som hrdá na to, keď som niekoho poobede tie noviny videla čítať a vedela som, že prešli mojimi rukami. A tiež som sa tešila, keď som všetko pekne stíhala a bolo za mnou vidno výsledky a na pracovisku sme boli partia. Myslím si, že je kopec ľudí, ktorú aj prácu za pásom budú radi robiť, ak sa im ukáže celkový zmysel a pokiaľ firemný systém a vzťahy na pracovisku budú lepšie. No a samozrejme tiež treba hľadať spôsoby ako poľudštiť prácu za pásom a ako striedať ľudí v robote, zmenšiť kolektívy. V knihe Podivín je to krásne opísané ako veľkú fabriku premenili na ľudsky fungujúcu firmu. Takže ísť to ide, ale krôčik po krôčiku, určite to nie je jednoduché. Ale prečo by sme sa o to každý vo svojom okolí nepokúsili? Načo ostať v starom systéme, keď existuje nový a lepší? Ak človek porozumie správnym princípom začnú mu naskakovať v hlave nové riešenia a zlepšovacie návrhy. Každý deň, na každom kroku. Chce to ale odvahu a ochotu stratiť pohodlie.

No aj v tom čo robím zadarmo a je to môj dúlek, tá moja prednosť, ten môj talent a stane sa to napríklad tvojou obživou a slobodným životom, keď sa človeku proste podarí splniť systém tých siedmich bodov, aj tak pre ten slobodný život musíš niečo obetovať, aj tak musíš spraviť veci ktoré robíš nerád, nemáš rád alebo mať pri sebe tiež nejakú Péťu ktorá ti bude sledovať účet s riešiť financie lebo teba to tak ako Tomáša nebude baviť. Ale máš pravdu, je to trochu pomiešané, no toto je téme pri ktorej by som/sme sa mohli rozprávať, vymieňať si skúsenosti nie celý deň, ale aj celý týždeň, ... tak teda veľa šťastia priatelia pri plnení si našich myslím spoločných cieľov slobodného života.

...možno raz budem ďalší "príbeh" na Tomášovej prednáške... to je krásna hláška :-)
Ja si myslím, že treba začať hľadať to svoje NAJ-lepšie v sebe a pomaly upúšťať od kompromisov.
Ja osobne práve taký experiment prežívam, postupne sa vzdávam toho, čo ma nebaví a začínam, hľadám veci, ktoré ma bavia a napĺňajú a snažím sa ich premieňať na prácu, veci ktorými sa živím. To najťažšie na tom je, že za veci, ktoré ma bavia, ktoré mi idú ľahko, nemám chuť si nechať zaplatiť, pretože ma to nestojí žiadne úsilie, je to hračka, je to ľahké, mám pocit že to nestojí za reč, veď mi to spôsobuje radosť. A to je to úskalie aspoň u mňa, cez ktoré sa budem musieť preniesť, ak budem chcieť prežiť :-) Tomáš toto rozoberá v knihe Peníze nebo život v časti o hľadaní talentu.

Zda sa mi, ze trocha pleties 2 veci dokopy.

1. robit to, na co mam vlohy, to v com som naozaj dobry, to co ma naplna a robil by som to kludne zadarmo

2. sloboda v praci (t.j. ked uz aj nerobim vyslovene to "na co som sa narodil", resp. na co mam najlepsie predpoklady) - hladam si nejake svetle miesta, snazim sa najst pozitiva, nejako sa na to pozeram s naruzovkastymi okuliarmi (= nekopem jamu, podielam sa na vystavbe super kanalizacneho systemu )


Nerad by som tieto dve veci mixoval. Mal som namysli skor tu 1. moznost. Teda ziadne kompromisy v praci ktoru teraz robim (ktora sice aj ked ma az tak nebavi, vzdy si v nej mozem daco ruzove prikreslit a bude sa mi na to lepsie pozerat). Nekompromisne znamena zdvihnut sa a robit nieco uplne ine, prave to "moje".
Nieco ako hovoril Tomas o tom tipkovi co robil manazera ci co a potom sa na to vybodol a siel robit sprievodcu do lesov :). Presne toto mam na mysli, ze to proste nie kazdy ci uz moze alebo dokaze spravit.

----
Co sa tyka mna, som na tom momentalne asi podobne ako ty. Teda nieco zhruba okolo toho 2. bodu. Tiez si prikraslujem, no pomaly ma to prestava bavit a mam take obdobia ked ma to vyslovene trapi.

A ano, mam strach alebo co vystupit z mojej komfortnej zony a skusit zariskovat daky projekt. Najhorsie je to, ze netusim co by to malo/mohlo byt. Na prednaske som sa dozvedel, ze treba experimentovat. Experiment = nieco s nejasnym vysledkom, nieco nezname z ktoreho zas neviem preco ale ide "strach".

Kazdy pohar sa ale raz preleje... tak mozno raz budem dalsi "pribeh" na Tomasovej prednaske :D.