Vynikajúci a som rada, že som spoznala p. Hajzlera osobne - nielen vo virtuálnom svete prostredníctvom facebooku.
Ďakujem veľmi pekne

Tak, ja som sedel uplne vpredu. Tomas sa mi zdal nejaky taky unavenejsi. Videl som jeho podobnu prednasku na nejakej univerzite pre studakov (video na nete), kde posobil ovela zivsie, energickejsie aj z neho viac salalo to co sa snazil predniest. Prave preto som sa aj rozhodol dojst na tuto v Bratislave.
Celkovo vsak tato prednaska takym dojmom na mna neposobila. Mozno to bolo z casti sposobene tym, ze uz som priblizne vedel co ocakavat.

---
Inak, taka mala uvaha: povedzme ze KAZDY by robil to, v com je dobry, to co je jeho vasen a zaroven ho to naplna. Moja otazka znie: Kde by sme potom nabrali take mnozstvo ludi, ktori v sucasnosti robia napr. pracu za pasom vo fabrike na auta. Dost pochybujem, ze by sa ich naslo tolko "dobrovolnikov" ktorych by prave tato praca naplnala. Kto by potom tie auta vyrabal a v konecnom dosledku na com by sme jazdili :)?

Z toho mi potom vyplyva, ze tento postoj k praci/zivotu (akokolvek sa mi paci) zrejme nebude pre kazdeho...

... Tomáš ani nehovorí o tom že takto dokáže fungovať komplexne celá spoločnosť. Sú proste ľudia ktorí sa nevedia a ani sa neoslobodia ( prejdú proste hranicu kedy sa u človeka spôsob myslenia a oslobodenia mysle od tých zaužívaných, do hláv natlačených názorov a postupov nedá zmeniť ani viac ovplyvniť, po takejto prednáške by si taký človek len povedal, všetko je to pekné, ale,... alebo práve to čo vravel Tomáš- čo nám to tu rozpráva, kde žije, čo je debil? :D ) a budú muklovať niekde za pásom a len snívať a žiť ten svoj život niekde v sme so slovami keby, keby, keby, ... a nadávať a hľadať vinu všade, len nie v sebe tak ako je to u väčšiny, alebo proste nezvládnu zodpovednosť slobody a radšej sa niekomu podriadia a to bude ich dulek v ktorom budú mať svoje istoty každodenného pracovného času, čakania na obedňajšiu prestávku, čakania na piatok, v nedeľu večer skazenú náladu, že zajtra zase do práce, ... sám robím veci ktoré sa mi nechce, ale keď si aj do nich človek vnesie (tak ako kopáč ktorý nie len nekope járok, ale buduje štvrť) niečo pozitívne, že napr. táto vec je dôležitá aby sa podarilo zariadiť ďalšie na to nadväzujúce veci a podarí sa to uskutočniť aj vďaka mne a pod., potom je hneď jednoduchšie robiť aj veci ktoré sú človeku menej príjemné. Myslím, že za všetko ohľadom tvojej otázky by hovorila odpoveď: Ak je to veľké, musíte to rozbiť ( v spojitosti o slobode vo veľkých firmách kde sa vytvárajú menšie skupiny, práva slobodné fungujúce. Fungovalo by to rovnako v Kii, ako to funguje už pár desaťročí v Harley Davidson. Verím tomu že aj Slováčisko by si na taký pracovný režim zvykol). No na spoločnosť ako takú toto neimplementuješ, na spoločnosti sa to prejaví, keď firmy a jednotlivci prejdú na slobodnejšie systémy.
Samozrejme je to len môj názor.

Zda sa mi, ze trocha pleties 2 veci dokopy.

1. robit to, na co mam vlohy, to v com som naozaj dobry, to co ma naplna a robil by som to kludne zadarmo

2. sloboda v praci (t.j. ked uz aj nerobim vyslovene to "na co som sa narodil", resp. na co mam najlepsie predpoklady) - hladam si nejake svetle miesta, snazim sa najst pozitiva, nejako sa na to pozeram s naruzovkastymi okuliarmi (= nekopem jamu, podielam sa na vystavbe super kanalizacneho systemu )


Nerad by som tieto dve veci mixoval. Mal som namysli skor tu 1. moznost. Teda ziadne kompromisy v praci ktoru teraz robim (ktora sice aj ked ma az tak nebavi, vzdy si v nej mozem daco ruzove prikreslit a bude sa mi na to lepsie pozerat). Nekompromisne znamena zdvihnut sa a robit nieco uplne ine, prave to "moje".
Nieco ako hovoril Tomas o tom tipkovi co robil manazera ci co a potom sa na to vybodol a siel robit sprievodcu do lesov :). Presne toto mam na mysli, ze to proste nie kazdy ci uz moze alebo dokaze spravit.

----
Co sa tyka mna, som na tom momentalne asi podobne ako ty. Teda nieco zhruba okolo toho 2. bodu. Tiez si prikraslujem, no pomaly ma to prestava bavit a mam take obdobia ked ma to vyslovene trapi.

A ano, mam strach alebo co vystupit z mojej komfortnej zony a skusit zariskovat daky projekt. Najhorsie je to, ze netusim co by to malo/mohlo byt. Na prednaske som sa dozvedel, ze treba experimentovat. Experiment = nieco s nejasnym vysledkom, nieco nezname z ktoreho zas neviem preco ale ide "strach".

Kazdy pohar sa ale raz preleje... tak mozno raz budem dalsi "pribeh" na Tomasovej prednaske :D.

...možno raz budem ďalší "príbeh" na Tomášovej prednáške... to je krásna hláška :-)
Ja si myslím, že treba začať hľadať to svoje NAJ-lepšie v sebe a pomaly upúšťať od kompromisov.
Ja osobne práve taký experiment prežívam, postupne sa vzdávam toho, čo ma nebaví a začínam, hľadám veci, ktoré ma bavia a napĺňajú a snažím sa ich premieňať na prácu, veci ktorými sa živím. To najťažšie na tom je, že za veci, ktoré ma bavia, ktoré mi idú ľahko, nemám chuť si nechať zaplatiť, pretože ma to nestojí žiadne úsilie, je to hračka, je to ľahké, mám pocit že to nestojí za reč, veď mi to spôsobuje radosť. A to je to úskalie aspoň u mňa, cez ktoré sa budem musieť preniesť, ak budem chcieť prežiť :-) Tomáš toto rozoberá v knihe Peníze nebo život v časti o hľadaní talentu.